reklama

KRÍZOVÉ CENTRÁ. SNAHA O OBMEDZENIE POČTU INTERUPCIÍ

Umelé ukončenie tehotenstva – potrat, je priamym ukončením tehotenstva, ktorého výsledkom je smrť plodu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Predstavuje oblasť zákrokov hovoriacich o znevážení najvyšších hodnôt a noriem vzhľadom k tomu, že život ako nenahraditeľná a neoceniteľná hodnota je dávaná na úroveň postupného prostriedku a nie cieľa. V súčasnosti sa každoročne vykoná niekoľko miliónov abortov po celom svete. Napriek tomu, že v každom období dejín si ľudstvo vážilo a chránilo život dieťaťa, sa stretávame takmer v každej civilizácií a kultúre s takými prípadmi, ktoré majú v konečnom dôsledku veľmi neblahé dôsledky jednak pre ďalší život ženy, ktorá podstúpi interrupčný zákrok a takisto v globálnej rovine k hodnotám abstraktným, ktoré, aj keď sú človeku vlastné, kladie dôraz na hodnoty hmotné. Žiadna otázka nie je tak znepokojivá a nevyvoláva tak rozporuplné reakcie ako potrat. Mnohí si myslia, že si musíme vybrať, či budeme pomáhať matkám, alebo deťom. Nie je to tak dávno, čo sa zdalo, že postoj presadzujúci ochranu nenarodeného života stráca svoj význam. Vyzeralo to, že mladí ľudia sú natoľko ponorení do mravného relativizmu a do postmodernej spoločnosti určovanej bezbrehou tolerantnosťou, že nakoniec budú v otázke potratov jednotne presadzovať slobodu voľby. V poslednej dobe sa však prekvapivo viac mladých ľudí než ich rodičov stavia proti potratom. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

ARGUMENTY PODPORUJÚCE UMELÉ UKONČENIE TEHOTENSTVA

Obhajoba a postoje ohľadom umelého ukončenia tehotenstva sú často krát vysvetľované zo subjektívneho pohľadu zainteresovaných strán. Najviac, najhlbšie je zainteresovaná matka dieťaťa. Zároveň podlieha najviac subjektívnemu cíteniu skutočnosti. Najznámejšie subjektívne tvrdenia, ktoré používa matka na obhajobu, že je to predovšetkým a len matka, ktorá má právo rozhodnúť či si dieťa ponechá alebo nie, sú: len matka nesie bremeno tehotenstva, pôrodu a starostlivosti o dieťa, mladý vek matky, dôsledok incestu, dôsledok znásilnenia – teda tie, ktoré vykresľujú matku ako tú, ktorá nemá zodpovednosť za vznik tehotenstva. Ďalej žena najčastejšie tvrdí že má právo na normálny plnohodnotný sexuálny život a antikoncepcia jej nedáva úplnú bezpečnosť pred tehotenstvom a že porodiť nechcené dieťa je katastrofou tak pre matku, ako aj pre samotné dieťa.[1] Problém vidí tiež v problematike postihnutého plodu, možno budúceho rodiča, ktorý bude replikovať postihnutie. Nechce sa spoliehať na spoločnosť, že sa postará o jej nechcené dieťa, alebo nemožnosť istoty, že ho niekto adoptuje. Taktiež vyzdvihuje svoju slobodu a abort je, podľa nej, pre ňu bezpečnosť v prípade otehotnenia a taktiež poukazuje nato, že by nemal byť vykonávaný na ňu žiaden nátlak a ani len naznačenie, ako sa má rozhodnúť v rámci zachovávania jej slobody.[2] A taktiež sa nájdu niektoré ženy, ktoré argumentujú prípadom z USA, že od rozhodnutia sporu Roe verzus Wade z roku 1973, ktorý bol rozhodnutý v prospech umelého potratu, že na základe tohto prípadu nemožno podľa nich hovoriť o ľudskom plode ako o osobe, takže nechápu to v žiadnom prípade ako zabitie osoby.[3] Prax však poukazuje práve nato, že ženy, ktoré sa rozhodujú pre umelé ukončenie tehotenstva práve svojou neochotou nechať si poradiť a pomôcť, nevedia čo robia a čo ich čaká. V skutočnosti sú, hoci si to takmer nikdy nechcú priznať, často krát pod vonkajším tlakom či už zo strany partnera, rodiny či zamestnávateľa, a na rozhodnutie majú málo času. Taktiež si pri tom všetkom neuvedomujú, že informácie, ktoré sú im pred samotným výkonom poskytnuté, sú niekedy nedostatočné a niektoré veľmi dôležité informácie dokonca úplne chýbajú k podaniu absolútnej informovanosti. Podstatu výhovorky, že žena – matka chce ochraňovať svoje zdravie, si sama neuvedomuje, pretože v skutočnosti ide o vykonanie dvoch odlišných poškodení: žena – matka argumentuje poškodením svojho zdravia, a riešením má byť poškodenie života plodu, ktoré je nezlučiteľné so životom. Takto vidíme nepochopiteľný kontrast v argumentácií ženy: na jednej strane relatívne poškodenie a na druhej strane absolútne a nezvratné poškodenie najvyššej hodnoty – života. Žena, ktorá sa nachádza v stave možnosti poškodenia svojho zdravia v dôsledku tehotenstva, je stále len v stave možnosti a nie istoty – nemusí sa to stať, alebo je tam možnosť liečby. Na druhej strane je úplná strata dobra – života, ktorá je nezvrátiteľná. Beztak však potrat stále pestuje postoj, že pohodlie a šťastie ženy má prednosť – aj keď kvôli tomu sa musia ignorovať práva nevinného človeka. Tento neustály postoj sa objavuje stále vo všetkých krajinách viac či menej významných, čím sa stále viac a viac narušujú morálne hodnoty spoločnosti, navyše keď to nikdy neprinesie šťastie, ktoré sľubuje. Je však nanajvýš jasné, že nespravodlivé okolnosti jedného človeka neoprávňujú k zabitiu iného človeka.[4] Argumenty skupín za právo matky na rozhodnutie sú podporené tendenciami: že problém nie je jednoduchý a riešenie si vyžaduje komplexný prístup, ktorý si netrúfa spoločnosť dať a tak toto bremeno chce uložiť na plecia matky ako najviac zainteresovanej. Takisto sa podľa nich netreba pozerať na problém z pohľadu dieťaťa, teda vylúčiť ho z celého riešenia, aj keď sa jedná o jeho záujmy v oveľa väčšej miere ako o záujmy matky. Takto sa spoločnosť zbavuje svojej zodpovednosti, dieťa je postavené na úroveň otroka v starovekej spoločnosti – vlastníctva matky.[5] Znásilnenie a incest sú bezo sporu ohavné zločiny a páchatelia musia byť primerane v plnej miere potrestaní a musia byť proti nim podniknuté rázne kroky k tomu, aby žena bola zbavená, ak chce, prítomnosti muža, ktorý ju sexuálne zneužil. Lenže podstatou problému je páchateľ, v žiadnom prípade nie žena a tobôž už nie jej dieťa. Na margo argumentácie nevyhnutnosti potratu v takomto prípade je riešenie úplne protikladné a proti názorové. Riešením nie je zabiť nevinné dieťa ale naopak, ochrana a následná pomoc danému dievčaťu.[6] Dieťa si zasluhuje život, aj keď má v takomto prípade handicap. Nevyhnutnosť takého riešenia ponúka sama realita: prečo by mala byť usmrtená nevinná osoba v lone matky, keď iná osoba (celkom logicky muž) znásilnil alebo pohlavne zneužil matku tej nevinnej osoby v lone? Keby váš otec spáchal nejaký zločin, mali by ste kvôli tomu ísť do väzenia? Keby ste dnes zistili, že váš biologický otec znásilnil vašu matku, mali by ste pocit, že už nemáte právo žiť? V takýchto prípadoch, ak by sa o niekom vedelo, že žije zo znásilnenia alebo incestu, pokojne by sa mu, podľa vyššie spomenutého argumentu ženy, malo hovoriť a neustále pripomínať že nemá právo žiť.[7] Lenže riešenie naozaj spočíva v potrestaní páchateľa znásilnenia a incestu, nie ich nevinných obetí, tobôž keď, hoci si to v takýchto prípadoch neuvedomuje, aj žena je drahocenná ľudská bytosť s vlastnou hodnotou a dôstojnosťou, ktorú jej nemôže vziať ani ten najodpornejší zločin spáchaný na nej samej. Rovnako tak dieťa je živý človek, a nie nádor, ktorý je nutné bezhlavo odstrániť. Morálna závažnosť umelého potratu sa javí v celej pravde, ak uznáme, že tu ide o vraždu, a najmä keď sa vezmú do úvahy osobitné okolnosti, ktorú ho definujú. Zavraždená je ľudská bytosť na prahu života, a teda bytosť najnevinnejšia, akú si vôbec možno predstaviť: nemožno ju preto nikdy považovať za útočníka, tým menej za nespravodlivého útočníka! Je slabá a bezbranná do tej miery, že je zbavená aj tej minimálnej formy obrany, akou je u novonarodeného dieťaťa jeho prosebné kvílenie a plač. Je úplne zverená starostlivosti tej, ktorá ju nosí v lone. Ale niekedy je to práve ona, matka, ktorá urobí rozhodnutie a žiada zavraždenie tejto bytosti, ba i sama ho spôsobí.[8] 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

DȎSLEDKY PRE ŽENU PO UMELOM UKONČENÍ TEHOTENSTVA

Výsledok potratov je dnes viditeľný a citeľný. Negatívne následky potratu zasahujú fyzické i duševné zdravie rodiny. Viditeľné je to aj ľudských zrakom: nízky populačný trend, zvýšený počet postihnutých detí, následná neplodnosť s bolestivými životnými skúsenosťami. Odborníci opísali najzávažnejšie následky potratu na zdravie ženy: Fyzické, ktoré delia na bezprostredné, včasné a neskoré.[9] Počas potratu a bezprostredne po ňom môže dôjsť k zvýšenému krvácaniu, poškodeniu hrdla maternice, poraneniu tela maternice, poraneniu močového mechúra a k šokovému stavu. K včasným následkom umelého potratu patrí infekcia maternice, zápal vajcovodov a vaječníkov. Infekcia môže vzniknúť zo zvyškov, ktoré môžu zostať po zákroku v maternici. Neskoré následky sú najčastejšie. Týkajú sa samotnej ženy alebo majú vplyv na ďalšie žiadané tehotenstvo. Po poškodení tela maternice môžu v nej zostať jazvy. Následkom chronického zápalu vznikajú zrasty, ktoré môžu brániť oplodnenému vajíčku uhniezdiť sa v stene maternice, čoho následkom je neplodnosť. Zrasty vo vajcovodoch môžu prepustiť spermiu, ale viacbunkové embryo už nimi neprejde, z čoho vzniká mimomaternicové tehotenstvo. Dôsledkom násilného rozťahovania krčka maternice pri potrate môže byť neschopnosť udržať ďalší plod a tým dochádza k samovoľnému potratu alebo ďalšiemu predčasnému pôrodu. Najznámejší neskorý následok potratu pre zdravie samotnej ženy je zvýšenie rakoviny prsníka. Toto riziko je najvyššie u žien, ktoré mali umelo ukončené prvé tehotenstvo.[10] Psychickým dôsledkom umelého potratu je tzv. „postabortívny syndróm.“ Každá žena prežíva tragédiu umelého potratu svojím spôsobom, ale u mnohých sa objavujú rovnaké problémy a vážne psychické následky, ktoré vyvolávajú duševné choroby a negatívne vplývajú na medziľudské vzťahy v celej rodine. K syndrómu patrí citové otupenie ženy, podráždenie, vtieravé predstavy o potrate, problémy v sexuálnom živote, sebapoškodzovanie, problémy v partnerských vzťahoch, opakované potraty, nezdravý vzťah k deťom, pocit viny, strach, celkový životný pesimizmus, narušená vlastná identita, trvalá depresia či v krajnom prípade až samovražda.[11] Zástancom interrupcie sa napriek týmto vymenovaným dôsledkom podarilo dosiahnuť, že verejná mienka si zvykla na predstavu, podľa ktorej sa prevencia proti umelému ukončeniu tehotenstva stotožňuje s antikoncepciou. Avšak z návyku na antikoncepciu sa rodí mentalita nepriateľská životu: ak sklame tabletka, ľahko to vyriešime abortom.[12] Ide o dobre známu a celkom pochopiteľnú skutočnosť. Táto mentalita spočíva v tom, že v sexuálnych vzťahoch partnerov sa úplne oddeľuje jednotiaci cieľ, manželské šťastie, od cieľa počať, čiže odovzdať život. Výsledkom toho je, že telesné spojenie sa na jednej strane vníma ako dobro, po ktorom partneri túžia, ale na druhej strane sa počatie považuje za riziko, ktorému sa treba vyhnúť, či dokonca za zlo, ktoré treba odstrániť. Absolútne oddelenie telesného spojenia od počatia sa pritom vyhlasuje za najväčšie víťazstvo ženy bojujúcej za svoje oslobodenie. Je za potrebu ale uvedomenie si, že antikoncepcia v takomto prípade je zaujímavá iba natoľko, nakoľko je absolútne istá. Abortívna mentalita vyžaduje čo najúčinnejšiu a najspoľahlivejšiu bariéru. Z toho teda vyplývajú dve veci: zodpovednosť za sexuálne správanie a jeho dôsledky – počatie – sa zveruje do rúk techniky, a ak zlyhá antikoncepcia, problém má zachraňovať interrupcia.[13] Všetci zhodne tvrdia, že interrupcia znamená v každom prípade zlyhanie, skoro ako samovraždu. K činu, o ktorom sa vopred vie, že sa skončí zlyhaním, sa dá zaujať dvojaké stanovisko. Na jednej strane možno voči zlyhaniu rezignovať či poučiť sa z neho. Na druhej strane možno úsilie ochotných ľudí skoordinovať, aby sa zlyhaniu predišlo. Nie je to nič, čomu by sa nedalo zabrániť, dá sa tomu rozhodne predísť.[14]

SkryťVypnúť reklamu
reklama

POKUS O RIEŠENIE INTERRUPČNÉHO PROBLÉMU

Po celom svete existuje mnoho organizácií ktorých cieľom je chrániť nenarodený život. Zameriavajú sa na najrôznejšie aktivity, ktoré zahrňujú výchovu k pohlavnej zdržanlivosti, vyučovaní o vývoji plodu, poradenstvo pre tehotné ženy, ovplyvňovanie tvorby zákonov, ponúkania adopcie, konfrontovanie našej spoločnosti s prenatálnym holokaustom, organizovaním protestných akcií pred potratovými klinikami, šíreniu vedeckých a psychologických štúdií a poskytovaniu pomoci ženám pred hlavne pred a po potrate.[15] Každému jednotlivcovi záležiacemu na ochrane počatého života sa ponúka niekoľko možností ako môže vlastnými silami dopomôcť k prekonaniu interrupčnej otázky a zamedziť tak prepuknutiu ďalších psychických či fyzických, častokrát aj trvalých, dôsledkov, ktoré v takýchto prípadoch už nepostihujú len ženu, ale aj jej partnera či dokonca ich rodiny. Každý je vyzvaný otvoriť svoj domov a prijať ono nechcené dieťa do pestúnskej starostlivosti či prijať za vlastné, ponúknuť svoj čas starostlivosti o tehotné ženy, chopiť sa iniciatívy kampane za život človeka, byť dôkladne informovaný o udalostiach a faktoch ktoré potom pomôžu lepšie zodpovedať na otázky proti abortu, komunikovať neustále so svojimi priateľmi a známymi.[16] Taktiež má možnosť neustále podporovať a sám diskutovať o potratoch, aktívne sa zapájať do politického procesu v snahe bojovať na takomto poli proti potratom či podporovať organizácie zasadzujúce sa za život.[17] Tieto hnutia sú často kritizované, že sa pri tvorbe a podpore vzniku nových zákonov príliš sústreďujú na práva nenarodených detí, zatiaľ čo o narodené deti sa nestarajú. V skutočnosti ich odporcovia nemajú pravdu, lebo tieto hnutia zakaždým tvrdia, že právo na život by malo zabezpečiť ochranu života pre všetkých bez ohľadu na rasu, náboženstvo, pohlavie, vek od počatia až po smrť a že právo na život by malo chrániť aj praktizovanie náboženstva a svedomie zdravotníckych pracovníkov na každej úrovni.[18]

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naša spoločnosť vytvára podmienky, ktoré nepriamo nútia k rozhodnutiu proti láske samotných rodičov a ich starostlivosti o deti. Nikde sa v dostatočnej miere nespomína o riziku a dôsledkoch, ktoré musia ženy podstupujúce umelé ukončenie tehotenstva znášať, a argument, že pôrod je rizikom pre matku neobstojí vzhľadom na dosiahnutie nízkej mortality pri pôrodoch. Rovnako predpisy pri umelom ukončení tehotenstva vylučujú zodpovednosť otca dieťaťa tak za život dieťaťa, ako aj starostlivosť o jeho budúcnosť, i keď je priamo zodpovedný za tehotenstvo. Takýmto spôsobom sú degradované jeho práva. Aj toto je jeden z argumentov pre vyslovenie sa proti potratom v prípade úzkostlivej diskusie s potenciálnou mamičkou, ktorá sa rozhoduje pre podstúpenie abortu, ktorý som sa v práci snažil poukázať. Takisto je na mieste uvažovať, ak zájdeme ešte dopredu pred myšlienku potratu, o prejavení pomoci takejto žene, ktorá nepotrebuje nič iné ako pochopenie a neustálu starostlivosť ostatných, hoci si to sama vôbec neuvedomuje. Takáto starostlivosť by mohla byť, ak ostaneme len na Slovensku, vo veľkej miere formou vybudovaní istej formy krízových centier alebo podobných inštitúcii bez ohľadu na rasu, vierovyznanie či politické presvedčenie, ktorá by pomáhala vo veľkej miere znižovať beztak vysoké počty vykonaných interrupcií a v konečnom štádiu by tak zabraňovala ďalším psychickým alebo fyzickým následkom ktoré je nútená žena niesť do ďalšieho života.

 

[1] LITTVA, V.: Umelé ukončenie tehotenstva – zásah proti životu na začiatku. In Bioetické konflikty – stav a sociálne dôsledky 40 rokov po Humanae vitae. Ružomberok : Edičné stredisko PF KU, 2009, s. 39

[2] Porov. LITTVA, V.: Umelé ukončenie tehotenstva – zásah proti životu na začiatku. In Bioetické konflikty – stav a sociálne dôsledky 40 rokov po Humanae vitae, s. 40

[3] VOLEK, P.: Určenie smrti človeka a darcovstvo orgánov. Ružomberok : Katolícka univerzita, 2009, s. 210

[4] ALCORN, R.: Proč chránit nenarozený život. Péče o nenarozené deti a jejich matky. Praha : Návrat domů, 2011, s. 67

[5] Porov. LITTVA, V.: Umelé ukončenie tehotenstva – zásah proti životu na začiatku. In Bioetické konflikty – stav a sociálne dôsledky 40 rokov po Humanae vitae, s. 41

[6] Porov. ALCORN, R.: Proč chránit nenarozený život. Péče o nenarozené deti a jejich matky, s. 81

[7] Porov. ALCORN, R.: Proč chránit nenarozený život. Péče o nenarozené deti a jejich matky, s. 82

[8] JÁN PAVOL II. 1995. Evangelium Vitae. [online]. 1995.. [cit. 2015.05.12.] Dostupné na internete:

<https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/evangelium-vitae> .

[9] CEHUĽOVÁ, Ľ.: Bioetika pre vychovávateľov alebo veda prežitia. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2010, s. 80

[10] Porov. CEHUĽOVÁ, Ľ.: Bioetika pre vychovávateľov alebo veda prežitia, s. 81

[11] Porov. CEHUĽOVÁ, Ľ.: Bioetika pre vychovávateľov alebo veda prežitia, s. 81

[12] SCHOOYANS, M.: Bioetika a populácia. Rozhodnutie sa pre život. Bratislava : Serafín, 1997, s. 128

[13] Porov. SCHOOYANS, M.: Bioetika a populácia. Rozhodnutie sa pre život, s. 129

[14] Porov. SCHOOYANS, M.: Bioetika a populácia. Rozhodnutie sa pre život, s. 117

[15] Porov. ALCORN, R.: Proč chránit nenarozený život. Péče o nenarozené deti a jejich matky, s. 119

[16] Porov. ALCORN, R.: Proč chránit nenarozený život. Péče o nenarozené deti a jejich matky, s. 123

[17] Porov. ALCORN, R.: Proč chránit nenarozený život. Péče o nenarozené deti a jejich matky, s. 125

[18] Porov. LITTVA, V.: Umelé ukončenie tehotenstva – zásah proti životu na začiatku. In Bioetické konflikty – stav a sociálne dôsledky 40 rokov po Humanae vitae, s. 44

Marek Kaščák

Marek Kaščák

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Corruptissima re publica plurimae leges" - Tacitus("V najskorumpovanejšom štáte je najviac zákonov" - Tacitus)"Qui multum habet, plus cupit" - Seneca Ml.("Kto má veľa, chce ešte viac" - Seneca Ml.)Qui proficit in litteris et deficit in moribus, plus deficit quam proficit (Kto vyniká vo vedomostiach a zoastáva v mravoch, ten väčšmi zaostáva, než vyniká - neznámy autor) "Quod hodie non est, cras erit" - Petronius(Čo nie je dnes, bude zajtra" - Petronius)"Quod ratio bequit, saepe sanavit mora" - Seneca Ml.(Čo nedokáže vyliečiť rozum, často vylieči čas" - Seneca Ml.)"Rara datur longo prudentia temporis usu" - Cato("Vzácnu múdrosť ti dá dlhá skúsenosť" - Cato)"Rem cum videas, censeas" - Terentius("Až keď vec uvidíš, potom ju posúď" - Terentius)"Rex probavit non rem publicam suae esse, sed se rei publicae" - Seneca Ml.("Kráľ uznal, že štát nepatrí jemu, ale on štátu" - Seneca Ml.) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu