Trvalo chvíľu, kým sa opäť všetko dostalo do normálu, a ja som si mohol veselo ďalej užívať svetlo v noci. Predchádzal tomu klasický proces: zdvihnutie spínača na elektrickom vedení, aby sa elektrický prúd dostal znova do nášho bytového obvodu, následne zametenie rozbitej žiarovky a zavedenie novej žiarovky (až neskôr som zistil, že nová žiarovka bola výkonnejšia). Táto skúsenosť mi hneď pripomenula, že takto vlastne je zo životom každého človeka: niečo odchádza, aby mohlo prísť nové, často krát nečakane, niečo omnoho lepšie. Rovnako to platí aj o priateľoch: odchádzajú, prichádzajú lepší, dôvernejší. Človek dosahuje nové méty tým, že prekračuje to staré. Stále niečo a všetko obnovuje a pretvára, pretože túži z prirodzenosti po métach najvyšších.
Dnes zomrel don Anton Srholec SDB. Nepýtajme sa prečo, ale ďakujme že sme ho mohli mať v našich životoch, a že robil tento svet každý jeden deň krajším a lepším. Že dával svetu neustále nové a nové žiarovky, ktoré ihneď ako sa rozbili, s radosťou a horlivosťou vymieňal, aby ľuďom prinášal kvalitnejšie a lepšie svetlo do ich životov. Vďaka nemu sme sa mohli presviedčať neustále, že aj keď nám pukne jedna žiarovka života, nemusí to nutne znamenať stratu svetla. Je tu stále možnosť výmeny za novú a lepšiu žiarovku, ktorá produkuje kvalitnejšie svetlo ako tá, ktorá sa predtým rozbila a ktorá potom už nevydáva žiadne. Kto správne pochopí jeho odkaz: „Bude lepšie, keď aj my budeme lepší“, pochopí nielen fakt že sa žiarovka nielen na lustri, ale aj v živote musí vymieňať, ale hlavne pravdu, že celý život je žiarovka ktorá pukne, aby mohla byť potom vymenená za novú, ešte lepšiu.
https://www.youtube.com/watch?v=oafzJZnRGIg (od 27:00)